Život Prešova
online
online
M. MAĎARIČ: Pri Danubiane zašla situácia ďaleko na to, aby sa z nej dalo vycúvať
24.06.2012 Bratislava
Bratislava 24. júna (TASR) – Situácia ohľadom súkromnej galérie Danubiana, ktorá sa má prebudovať na múzeum moderného umenia, zašla ďaleko na to, aby sa z nej dalo vycúvať. "Cesta späť by bola komplikovaná," poznamenal v rozhovore pre TASR minister kultúry Marek Maďarič (Smer-SD).
S vlastníkom budovy a zbierky Gerardom H. Meulensteenom sa však dohodli na istej zmene zakladacej listiny neziskovej organizácie, ktorá ju bude prevádzkovať. A takisto aj na tom, že zo siedmich miliónov eur, ktoré sú určené na rozšírenie a dobudovanie Danubiany, bude v rokoch 2012 a 2013 hradená aj jej prevádzka.
Samotný Meulensteen totiž počas nedávneho rokovania s ministrom Maďaričom priznal, že nebol celkom objektívne informovaný o celom procese a ani o ďalšom financovaní prevádzky múzea. "Bolo mu povedané, že existuje nejaká džentlmenská dohoda o tom, že ho budú financovať MK, mesto Bratislava a VÚC. Ročný rozpočet mal byť vo výške 700.000 eur. K tomuto záväzku sa dnes nikto nehlási," priblížil šéf rezortu kultúry. Dohodol sa s ním preto na spomenutom riešení. Nasledujúci rok a pol sa využije na hľadanie iného spôsobu financovania v budúcnosti. "K takémuto riešeniu som dospel preto, lebo by som nepovažoval za správne postaviť sa k aktivitám pána Meulensteena tak, aby sme znegovali jeho činnosť. Mimoriadne si ho vážim ako človeka, ktorý v minulosti nemal nič spoločné so Slovenskom a napriek tomu sa rozhodol sem veľmi výrazne zainvestovať. Vlastne je tvorcom galérie Danubiana," ozrejmil minister.
Ako priblížil, vzniknutá nezisková organizácia má reflektovať na slovenské výtvarné umenie, byť pre neho aj akousi teoretickou bázou a aj vydavateľským domom. "Bol by som rád, keby to bolo v inštitúcii, kde má ministerstvo kultúry väčšiu gesciu, ako má tu. Pokúšam sa, keď už nám niekto takúto kašu navaril, vyjsť z toho pozitívne. Danubiana má svoju budúcnosť a dnes v nej má miesto aj ministerstvo kultúry," uviedol s tým, že by sa mala stať prezentačným priestorom pre súčasné moderné umenie.
Maďarič chce navrhnúť zmeny tak, aby si Danubiana nebrala na plecia viac, ako je schopná uniesť. "Určite nemôžeme financovať inštitúciu, ktorá bude mať tímy odborníkov. Z personálneho hľadiska, ako aj z hľadiska prevádzkového zabezpečenia, to bude musieť byť veľmi štíhla a efektívna inštitúcia," upozornil.
Nepovažuje za zodpovedné, že sa k takémuto vážnemu rozhodnutiu pristúpilo po páde vlády Ivety Radičovej, a to iba niekoľko mesiacov pred predčasnými voľbami. Po zanalyzovaní situácie v tom vidí Maďarič viac lobbing z prostredia ministerstva financií a zahraničných vecí, ako vlastnú aktivitu ministerstva kultúry. Myslí si, že jeho predchodca Daniel Krajcer (SaS) bol v istej chvíli postavený pred hotovú situáciu. "Pre mňa z nepochopiteľných dôvodov sa našli prostriedky na rozšírenie Danubiany bez ohľadu na iné akútne problémy v kultúre, bez ohľadu na to, že nie je vyriešená otázka jej financovania," podčiarkol.
Slovenská republika založila spolu so súkromnou spoločnosťou Via Danubiana neziskovú organizáciu. Do nej spoločnosť vložila svoj majetok vrátane budovy v bratislavskej mestskej časti Čunovo. Slovensko prispelo siedmimi miliónmi eur, ktorých úpravou rozpočtu vyhradil na tento účel bývalý minister financií Ivan Mikloš (SDKÚ-DS). Tie sa mali použiť na rozšírenie a prestavbu priestorov galérie na múzeum. Neziskovku povedie počas 20 rokov správna rada a dozorná rada, v ktorých sú aj zástupcovia štátu. Po uplynutí tejto doby získa kontrolu nad celým majetkom SR prostredníctvom rezortu kultúry.
S vlastníkom budovy a zbierky Gerardom H. Meulensteenom sa však dohodli na istej zmene zakladacej listiny neziskovej organizácie, ktorá ju bude prevádzkovať. A takisto aj na tom, že zo siedmich miliónov eur, ktoré sú určené na rozšírenie a dobudovanie Danubiany, bude v rokoch 2012 a 2013 hradená aj jej prevádzka.
Samotný Meulensteen totiž počas nedávneho rokovania s ministrom Maďaričom priznal, že nebol celkom objektívne informovaný o celom procese a ani o ďalšom financovaní prevádzky múzea. "Bolo mu povedané, že existuje nejaká džentlmenská dohoda o tom, že ho budú financovať MK, mesto Bratislava a VÚC. Ročný rozpočet mal byť vo výške 700.000 eur. K tomuto záväzku sa dnes nikto nehlási," priblížil šéf rezortu kultúry. Dohodol sa s ním preto na spomenutom riešení. Nasledujúci rok a pol sa využije na hľadanie iného spôsobu financovania v budúcnosti. "K takémuto riešeniu som dospel preto, lebo by som nepovažoval za správne postaviť sa k aktivitám pána Meulensteena tak, aby sme znegovali jeho činnosť. Mimoriadne si ho vážim ako človeka, ktorý v minulosti nemal nič spoločné so Slovenskom a napriek tomu sa rozhodol sem veľmi výrazne zainvestovať. Vlastne je tvorcom galérie Danubiana," ozrejmil minister.
Ako priblížil, vzniknutá nezisková organizácia má reflektovať na slovenské výtvarné umenie, byť pre neho aj akousi teoretickou bázou a aj vydavateľským domom. "Bol by som rád, keby to bolo v inštitúcii, kde má ministerstvo kultúry väčšiu gesciu, ako má tu. Pokúšam sa, keď už nám niekto takúto kašu navaril, vyjsť z toho pozitívne. Danubiana má svoju budúcnosť a dnes v nej má miesto aj ministerstvo kultúry," uviedol s tým, že by sa mala stať prezentačným priestorom pre súčasné moderné umenie.
Maďarič chce navrhnúť zmeny tak, aby si Danubiana nebrala na plecia viac, ako je schopná uniesť. "Určite nemôžeme financovať inštitúciu, ktorá bude mať tímy odborníkov. Z personálneho hľadiska, ako aj z hľadiska prevádzkového zabezpečenia, to bude musieť byť veľmi štíhla a efektívna inštitúcia," upozornil.
Nepovažuje za zodpovedné, že sa k takémuto vážnemu rozhodnutiu pristúpilo po páde vlády Ivety Radičovej, a to iba niekoľko mesiacov pred predčasnými voľbami. Po zanalyzovaní situácie v tom vidí Maďarič viac lobbing z prostredia ministerstva financií a zahraničných vecí, ako vlastnú aktivitu ministerstva kultúry. Myslí si, že jeho predchodca Daniel Krajcer (SaS) bol v istej chvíli postavený pred hotovú situáciu. "Pre mňa z nepochopiteľných dôvodov sa našli prostriedky na rozšírenie Danubiany bez ohľadu na iné akútne problémy v kultúre, bez ohľadu na to, že nie je vyriešená otázka jej financovania," podčiarkol.
Slovenská republika založila spolu so súkromnou spoločnosťou Via Danubiana neziskovú organizáciu. Do nej spoločnosť vložila svoj majetok vrátane budovy v bratislavskej mestskej časti Čunovo. Slovensko prispelo siedmimi miliónmi eur, ktorých úpravou rozpočtu vyhradil na tento účel bývalý minister financií Ivan Mikloš (SDKÚ-DS). Tie sa mali použiť na rozšírenie a prestavbu priestorov galérie na múzeum. Neziskovku povedie počas 20 rokov správna rada a dozorná rada, v ktorých sú aj zástupcovia štátu. Po uplynutí tejto doby získa kontrolu nad celým majetkom SR prostredníctvom rezortu kultúry.
0
www.ZIVOTPO.sk
